Práca sa zaoberá výskytom a vzájomným vzťahom sociálnej fóbie a závislosti od alkoholu. Výskumný súbor tvorí 90 závislých od alkoholu, ktorí boli aktuálne liečení na protialkoholickom oddelení. Batéria dotazníkových metód sa skladá z dotazníka týkajúceho sa demografických údajov, dotazníka interpersonálnej diagnózy – ICL, dotazníka SCL-90, oboch verzií dotazníka STAI X-1 a X-2, dotazníka ADS a Liebowitzovej škály sociálnej úzkosti LSAS. Výsledky potvrdzujú vysokú prevalenciu sociálnej fóbie v populácii alkoholikov, ktorá je vyššia ako v ostatnej populácii. Sociálna fóbia sa častejšie vyskytuje u žien závislých od alkoholu než u alkoholovo závislých mužov. Na partnerský a rodinný život vplyv nemá, avšak negatívne ovplyvňuje úroveň dosiahnutého vzdelanía a závislí od alkoholu so sociálnou fóbiou sú taktiež častejšie nezamestnaní. Sociálne fóbickí závislí od alkoholu sa v interpersonálnom správaní vyznačujú poníženosťou, podozrievavosťou, hyperkonformitou, nedostatkom asertivity, nízkou sebadôverou, submisívnosťou a skromnosťou. Majú sklon k depresiám a obsesiám. Nezistila sa ťažšia závislosť od alkoholu, ani dlhšia liečba a vyšší počet hospitalizácií. Pri správnej a včasnej diagnostike a vhodnej terapii je prognóza vyliečenia sociálnej fóbie veľmi dobrá, a s tým súvisí aj nižší počet recidív. Mnohí ľudia závislí od alkoholu trpia príznakmi úzkosti. Štúdie ukázali, že 50 – 67 % alkoholovo závislých dosahuje vysoké skóre v škálach merajúcich úzkosť a vysoký počet sym ptómov, ktoré zodpovedajú úzkostným poruchám. Podľa výsledkov výskumu realizovaného na Prednej Hore sa u 21 % závislých od psychoaktívnych látok vyskytujú úzkostné poruchy. Zo všetkých úzkostných porúch sú práve fóbie najčastejším predpokladom nástupu problémov s alkoholom. National Comorbidity Survey udáva 24 % celoživotnú prevalenciu závislosti od alkoholu medzi pacientmi trpiacimi sociálnou fóbiou, podľa Thomasovej a kol. je to 19 – 28 %.

Kľúčové slová: alkoholizmus – sociálna fóbia – sociálne a demografické charakteristiky